3D/ 4D Ultrazvuk
Viability sken
Všeobecne
Cieľom je potvrdiť prítomnosť embryo v maternici a vylúčiť možnosť mimomaternicovej gravidity už v 6 týždni tehotenstva. Vyšetrenie určí i počet embryí, vitalitu, presnú časovú dĺžku prebiehajúcej gravidity, zhodnotí anomálie maternice, vajíčkovodov, vaječníkov a možné rizikové znaky potratu.
Kedy ?
Viability sken realizujeme na začiatku I. trimestra tehotenstva (medzi 6 až 11 týždňom). Ultrazvuková vizualizácia začínajúceho vnútromaternicového tehotenstva je možná už v období 5 týždňa t.j. cca. 26-31 deň od prvého dňa poslednej menštruácie alebo podľa krvných hodnôt hCG.
| Fázy I. trisemestra | Gestačné týždne |
|---|---|
| Preembryonálna | 3 |
| Embryonálna | 4 – 10 |
| Fetálna | 11+ |
Ako?
Vyšetrenie realizujeme intravaginálnou ultrazvukovou sondou, pre oveľa presnejšiu vizualizáciu a popis začínajúcej gravidity.
Na čo slúži ?
- reálne stanovujeme životaschopnosť gravidity a jej lokalizáciu
- akciu primitívneho srdca je možné zobraziť už koncom 6 týždňa pri dĺžke embrya cca 3-4 mm a má byť preukázateľná najneskôr do konca 7 týždňa tehotenstva
- v priebehu 9 týždňa tehotenstva sa objavuje druhý znak vitality embrya a to jeho pohyby
- od 9-11 týždňa gravidity stanovujeme tzv. CRL (temenokostrčná vzdialenosť) rozmer embrya. Práve toto obdobie je najoptimálnejšie pre meranie CRL a tým stanovenie čo najpresnejšieho odhadu termínu pôrodu (odchýlka +-4,7 dňa)
Na základe určitých hodnôt frekvencie srdca pred 8 týždňom gravidity, včasnej vizualizácie amniálnej dutiny ešte pred 7mm veľkosťou embrya a nekoreláciou priemerou veľkostí žĺtkového vačku vieme stanoviť určitú percentuálnu predikciu možnej včasnej tehotenskej straty – potratu. Do súvzťahu tzv. predikcie možného potratu pridávame aj hodnotenie vzniknutého periovulárneho event. retrochoriálneho hematómu.
Jedna zo základných odpovedí, ktoré by mali byť zodpovedané do konca 7 týždňa gravidity je chorionicita v prípade viacplodovej gravidity (dvojčatá, trojčatá…), tzn. vyjadrenia sa k budúcemu vytvoreniu jednej spoločnej, alebo viacerých samostatných placent.
Viability sken
Všeobecne
Cieľom je potvrdiť prítomnosť embryo v maternici a vylúčiť možnosť mimomaternicovej gravidity už v 6 týždni tehotenstva. Vyšetrenie určí i počet embryí, vitalitu, presnú časovú dĺžku prebiehajúcej gravidity, zhodnotí anomálie maternice, vajíčkovodov, vaječníkov a možné rizikové znaky potratu.
Kedy ?
Viability sken realizujeme na začiatku I. trimestra tehotenstva (medzi 6 až 11 týždňom). Ultrazvuková vizualizácia začínajúceho vnútromaternicového tehotenstva je možná už v období 5 týždňa t.j. cca. 26-31 deň od prvého dňa poslednej menštruácie alebo podľa krvných hodnôt hCG.
| Fázy I. trisemestra | Gestačné týždne |
|---|---|
| Preembryonálna | 3 |
| Embryonálna | 4 – 10 |
| Fetálna | 11+ |
Ako?
Vyšetrenie realizujeme intravaginálnou ultrazvukovou sondou, pre oveľa presnejšiu vizualizáciu a popis začínajúcej gravidity.
Na čo slúži ?
- reálne stanovujeme životaschopnosť gravidity a jej lokalizáciu
- akciu primitívneho srdca je možné zobraziť už koncom 6 týždňa pri dĺžke embrya cca 3-4 mm a má byť preukázateľná najneskôr do konca 7 týždňa tehotenstva
- v priebehu 9 týždňa tehotenstva sa objavuje druhý znak vitality embrya a to jeho pohyby
- od 9-11 týždňa gravidity stanovujeme tzv. CRL (temenokostrčná vzdialenosť) rozmer embrya. Práve toto obdobie je najoptimálnejšie pre meranie CRL a tým stanovenie čo najpresnejšieho odhadu termínu pôrodu (odchýlka +-4,7 dňa)
Na základe určitých hodnôt frekvencie srdca pred 8 týždňom gravidity, včasnej vizualizácie amniálnej dutiny ešte pred 7mm veľkosťou embrya a nekoreláciou priemerou veľkostí žĺtkového vačku vieme stanoviť určitú percentuálnu predikciu možnej včasnej tehotenskej straty – potratu. Do súvzťahu tzv. predikcie možného potratu pridávame aj hodnotenie vzniknutého periovulárneho event. retrochoriálneho hematómu.
Jedna zo základných odpovedí, ktoré by mali byť zodpovedané do konca 7 týždňa gravidity je chorionicita v prípade viacplodovej gravidity (dvojčatá, trojčatá…), tzn. vyjadrenia sa k budúcemu vytvoreniu jednej spoločnej, alebo viacerých samostatných placent.
I. trimester
Kombinovaný test
Všeobecne
Každá tehotná žena má určité riziko možnosti postihnutia plodu chromozómovou abnormalitou. Toto riziko sa vo všeobecnosti zvyšuje s vekom matky a je najnižšie v termíne pôrodu u 20 ročných žien (1:1500) a najvyššie u 50 ročných žien (1:5). I keď vyššie riziko možnosti postihnutia plodu Downovým syndrómom (trizómia 21) je v skupine ≥35 ročných žien, väčšina plodov s Downovým syndrómom sa vyskytuje v skupine 25 až 30 ročných žien. Je to z dôvodu početnosti tejto skupiny v rámci celkovej populácie tehotných žien. V populácii ≥35 ročných žien by sa bez akéhokoľvek skríningu narodilo okolo 30% všetkých detí s Downovým syndrómom. Trizómia 21 sa prejavuje mentálnym a telesným postihnutím jedinca v mnohých variantách a patrí medzi najčastejšie chromozómové odchýlky (viac na wikisripta.eu/downůvsyndrom a downovsyndrom.sk).
Kombinovaný test je prvotrimestrálny skríning trizómie 21 a iných chromozómových aberácií, ako sú Edwardsov a Patauov syndróm (trizómia 13 a 18). Pozitivita testu pre chromozómové aberácie zároveň predikuje riziká až pre 2000 iných možných genetických syndrómov. Uvedený skríning pacientke stanoví i riziká pre preklampsiu, rastovú retardáciu plodu, predčasný pôrod a rázštep chrbtice.
Súčasťou testu je ultrazvukové meranie NT (šijové prejasnenie, nuchal translucency). Pre svoju vysokú detektabilitu (95-98%) a nízku falošnú pozitivitu (2-3%) stojí na prvom mieste voľby vo všetkých popredných svetových fetálnych centrách. Pri skríningu stanovujeme aj exaktný termín pôrodu ultrazvukovým meraním CRL (temeno – kostrčná dĺžka plodu) s presnosťou na +/- 5 dní.
Bohužiaľ na Slovensku je v tejto dobe ešte stále v najväčšej miere zastúpený iba biochemický skríning v II. trimestri. Jeho nevýhodou voči kombinovanému testu je jeho nízka 60-65% detekčnosť pre trizómiu 21 a iné, pri pravdepodobnej 5% až 10% falošnej pozitivite.
V našom centre realizujeme jednokrokový multimarkerový kombinovaný test a nie integrovaný test, pretože ten nám neumožňuje povedať pacientke výsledok testu už v I. trimestri vzhľadom na to, že časť biochemického odberu a celková kalkulácia rizík pre chromozómové aberácie sa realizuje až v II. trimestri. Pri kombinovanom teste pacientka dostáva výsledok už v I. trimestri a vďaka tomu je odbúraný stres z čakania na výsledok.
Kedy?
Kombinovaný test sa realizuje v 11+0 – 13+6 týždni tehotenstva (t.j. 12-14 týždeň), teda pri veľkosti CRL plodu 45 až 84mm. Objednať sa k danému vyšetreniu je najlepšie ihneď po potvrdení a datácii gravidity Vašim primárnym gynekológom.
Ako?
- Anamnestické údaje, t.j. údaje o vašom veku, výške, hmotnosti, spôsobe počatia, rase, chronickom ochorení a pod…. Dané údaje klientka vyplní do dotazníka v informovanom súhlase.
- Odber krvi na stanovenie hodnôt free ß-hCG a PAPP-A z krvného séra tehotnej, pri ktorej nemusíte byť nalačno.
- Ultrazvukové vyšetrenie plodu pozostáva z NT merania, zhodnotenia prítomnosti nosovej kostičky (NB), z merania prietoku krvi cez ductus venosus (DV, telová žila plodu) a cez trikuspidálnu chlopňu (TR, hodnotí sa nedomykavosť trikuspidálnej chlopne). Vyšetrujeme I včasnú morfológiu plodu so zameraním sa na jeho možné abnormality. V I. trimestri sme schopný detekovať až 75% abnormalít plodu. Vysoké percento detekovateľnosti má napr.: diafragmatická hernia, kostné dysplázie končatín, veľké srdcové chyby, abnormality mozgu a miechy a iné…
- Softvérový kombinovaný prepočet výsledného rizika možného postihnutia plodu Downovým syndrómom a inou chromozómovou aberáciou pomocou FMF /The Fetal Medicine Foundation/ certifikovaného softvéru Astraia©. Výsledok Vám oznámime poštou, alebo v prípade pozitivity už na druhý deň po Vašom vyšetrení v pracovnom týždni.
Ak hodnota rizika postihnutia plodu Downovým syndrómom a inou chromozómovou aberáciou je:
- >1:4 až 1:300 je to vysoké riziko a bude Vám odporučená invazívna prenatálna diagnostika, t.j. odber choriových klkov – CVS na stanovenie chromozomálnej výbavy plodu s výsledkom do 24 až 48hod. Podľa Vašej preferácie je možné realizovať i neinvazívne vyšetrenie voľnej plodovej DNA (cffDNA) z Vašej krvi – PRENASCAN.
- 1:301 až 1:1000 je to stredné riziko bude Vám odporučené ultrazvukové vyšetrenie v 18 až 20 týždni gravidity – genetický ultrazvuk s rekalkuláciou rizika
- <1:1000 je to nízke riziko a odporúčame ultrazvukové morfologické vyšetrenie v 19-23 týždni tehotenstva
Na čo slúži?
Kombinovaný test je najefektívnejšou skríningovou metódou chromozómových aberácii a morfologických abnormalít čo sa týka aplikovatelnosti a výťažnosti (vysoká špecificita a senzitivita) vo včasnej gravidite. Zároveň významne znižuje nutnosť invazívnej diagnostiky u žien ako je odber choriových klkov a amniocentéza a naopak zvyšuje záchyt Downovho syndrómu a ďalších chromozómových abnormalít na viac ako 95%-98%.
Vyšetrujúci lekár musí byť každoročne auditovaný pod hlavičkou the Fetal Medicine Foundation a certifikovaný pre jednotlivé ultrazvukové merania (nuchálna translucencia – NT, nosová kosť – NB, trikuspidálna regurgitácia – TR, ductus venosus – DV). Dané ultrazvukové vyšetrenie kladie vysoké nároky aj na samotnú kvalitu ultrazvukového prístroja v CFGD je to rodina high-end expertných prístrojov Voluson od firmy GE. Vyšetrenie voľného ß-hCG a PAPP-A z krvi matky musí byť prevádzané v akreditovanom laboratóriu. Výsledné individuálne riziko Downovho syndrómu musí byť kalkulované len v programe, ktorý vypočítava dané riziko cez algoritmus založený na vedeckých podkladoch FMF, t.j. Astraia© alebo ViewPoint©.
Je dôležité si uvedomiť, že samotné ultrazvukové meranie NT má iba 70-80% detektabilitu pre Downov syndróm oproti 95-98% pri kombinovanom teste. Meranie NT si však vyžaduje certifikáciu a auditáciu výsledkov nadáciou FMF.
Ako diagnostikovať Downov syndróm?
Kombinovaný test nediagnostikuje samotný Downov syndróm, ale poskytuje klientke individualizáciu rizika možnosti takéhoto postihnutia pre plod. Mať schopnosť posúdiť svoj rizikový faktor vo včasnej fáze tehotenstva, pomôže Vám aj vašim gynekológom, aby sa učinilo to pravé rozhodnutie. Definitívnu odpoveď t.j. diagnostiku Downovho syndrómu alebo inej chromozómovej aberácie, môže dať jedine genetické vyšetrenie buniek plodu či placenty. Jedná sa buď o CVS (odber choriových klkov) alebo AMC (odber plodovej vody, amniocentéza)
Je možné včasne zistiť rázštep chrbtice?
K morfologickému vyšetreniu v prvom trimestri v nedávnej dobe pribudol nový marker tzv. IT (intrakraniálna translucencia), ktorý pojednáva o riziku postihnutia plodu defektom rázštepu chrbtice – NTD (neural tubal defect). Tento marker posúva diagnostiku NTD z obdobia druhého do prvého trimestra. Toto vyšetrenie sa zakladá na ultrazvukovom pozorovaní jednotlivých sonomorfologických častí 4 mozgovej komory s následným vyhodnotením IT, ktorá absentuje pri vrodenom otvorenom rázštepe chrbtice.
II. trimester
Morfologický a genetický ultrazvuk
Všeobecne
Najdôležitejšie ultrazvukové vyšetrenie pre vylúčenie vrodených vývojových chýb plodu. Hodnotí detailne anatómiu a zachytáva väčšinu abnormalít vnútorných orgánov tela plodu. V prípade srdca a obličiek je možné sa vyjadriť i ku ich funkcii. Meriame veľkosti jednotlivých častí plodu – štandardne priemer a obvod hlavičky (BPD, HC), obvod bruška (AC), dĺžka stehenej a ramenej kosti (FL, HL) čím posudzujeme adekvátny rast plodu. Hodnotí sa stav a uloženie placenty, množstvo plodovej vodu, krčok maternice s prípadným dopplerometrickým meraním ciev plodu a matky.
Genetický ultrazvuk pozostáva z vyhľadávania a vyhodnotenia defektov/odchýlok tzv. markerov, ktoré sa častejšie vyskytujú u plodov s chromozomálnymi chybami (Downov, Edwardsov, Patauov syndróm a iné). Vyšetrenie týmto ultrazvukovým protokolom zvyšuje detekciu plodov s Downovým syndrómom a významne znižuje nutnosť invazivity amniocentézou. Cieľom genetického ultrazvuku je prideliť každej pacientke individuálne – vlastné riziko pre možnosť postihnutia plodu Downovým syndrómom a nie iba všeobecné riziko odvodené od veku pacientky, alebo vypočítaného na základe biochemického skríningu (triple test, double test, sérový integrovaný test…). Detekčnosť Downovho syndrómu genetickým ultrazvukom dosahuje 91%, naopak pri základnom ambulantnom morfologickom ultrazvuku dosahuje iba 50%.
Kedy?
Morfologické ultrazvukové vyšetrenie plodu sa realizuje v druhom trimestri tehotenstva ako tzv. druhotrimestrálny ultrazvukový skríning medzi 19 až 22 týždňom tehotentsva.Genetický ultrazvuk realizujeme medzi 18 až 20 týždňom tehotenstva, daná limitácia týždňov je viazaná k záchytu jednotlivých sonografických markerov a pre prípadnu časovú možnosť genetického vyšetrenia, buď analýzou NIPT (odkaz PRENASCAN) alebo plodovej vody – amniocentéza (odkaz AMC).
Ako?
Vyšetrenie realizujeme najčastejšie brušnou USG sondou. Pred vyšetrením Vás prosíme o vyprázdenie močového mechúra a neaplikovanie krémov na bruško. Prineste si so sebou vždy všetky ultrazvukové nálezy z tehotenstva, ale aj ostatnú zdravotnícku dokumentáciu.Genetický ultrazvuk je koncepciou druhotrimestrálneho skríningu pre zvýšenie záchytu plodov, u ktorých je podozrenie na chromozomálnu odchýlku. Koncepcia našla najširšie uplatnenie najmä v USA. V našom stredoeurópskom priestore je plne nahradená prvotrimestrálnym kombinovaným testom a morfologickým ultrazvukom. Ak však klientka uvedený skríningový postup neabsolvovala genetický ultrazvuk ponúka možnosť ako negovať pozitívny biochemický skríning na Downov syndróm bez nutnosti amniocentézy alebo NIPT. V CFGD každoročne genetickým ultrazvukom negujeme viac ako 95% „triple testov“ pozitívnych na Downov syndróm. Pre exaktný prepočet rizika chromozomálnych aberácií je nevyhnutné, aby si pacientka so sebou priniesla výsledok biochemického skríningu.
Na čo slúži?
Základný morfologický ultrazvuk je štandardné anatomické vyšetrenie plodu (SSUM odporúčnia pre prenatálne vyšetrenia) a podľa týchto doporučení je realizovaná vo väčšine primárnych gynekologických ambulancií. Toto štandardné ultrazvukové vyšetrenie je síce užitočné, ale vzhľadom k svojej nekomplexnosti má svoje značné špecifické obmedzenia pre detekciu vrodených chýb.
Rozšírený morfologický ultrazvuk, ktorý realizujeme v CFGD je doplnený oproti základnému morfologickému ultrazvuku o tieto vyšetrenia:
- detekcia minor markerov chromozomálnych aberácií
- vyšetrenie srdca nad rámec štvordutinovej projekcie
- rozšírený neurosonogram jednotlivých častí mozgu plodu
- farebné, pulzné a tkanivové dopplerovské merania
- aplikácia 3D/4D ultrazvukových modalít
- syndromologická detekcia
- Practice guidelines for performance of the routine mid-trimester fetal ultrasound scan
- ISUOG Practice Guidelines (updated): sonographic screening examination of the fetal heart
- Sonographic examination of the fetal central nervous system: guidelines for performing the ‘basic examination’ and the ‘fetal neurosonogram’
- Screening for chromosomal defects (Nicolaides KH, Screening for chromosomal defects, editorial. Ultrasound Obstet. Gynecol. 2003 Apr;21:313-21.)
- Genetic sonography – the historical and clinical role of fetal echocardiography
- ACR–ACOG–AIUM–SMFM–SRU PRACTICE PARAMETER FOR THE PERFORMANCE OF STANDARD DIAGNOSTIC OBSTETRICAL ULTRASOUND
- Content of a complete second trimester obstetrical ultrasound
III. trimester
Skríning rastovej retardácie plodu a vyšetrenie prietokov
Všeobecne
Ultrazvukový skríning včasnej rastovej retardácie plodu (earlyIUGR) realizujeme medzi 28 a 32 týždni a neskorej rastovej retardácie plodu (lateIUGR) po 32 týždni gravidity.
- rast a hmotnosť plodu
- množstvo plodovej vody
- prietoky v srdcovocievnej cirkulácii plodu a medzi maternicou a placentou
- lokalizáciu a stav placenty
- pohyby plodu
- dodatočnú diagnostiku, alebo sledovanie vrodených chýb
Kedy?
Skríning rastovej retardácie plodu a vyšetrenie prietokov je najlepšie podstúpiť už na začiatku tretieho trimestra tehotenstva (28-32 týždeň gravidity). Výsledok tohto vyšetrenia pojednáva o stave plodu, vyhodnocuje jeho rast a prietoky krvnej cirkulácie, ktoré poukazujú na možné hypoxické ohrozenie plodu a riziko preeklampsie. V skratke toto vyšetrenie hodnotí “ako dobre sa má plod” (fetal well being scan) a či existuje pre pacientku zvýšené riziko preeklampsie (pôvodne gestóza). Tento typ ultrazvukového vyšetrenia sa v prípade podozrenia na závažné ohrozenie plodu vykonáva už pred 20 týždňom gravidity.Genetický ultrazvuk realizujeme medzi 18 až 20 týždňom tehotenstva, daná limitácia týždňov je viazaná k záchytu jednotlivých sonografických markerov a pre prípadnu časovú možnosť genetického vyšetrenia, buď analýzou NIPT (PRENASCAN) alebo plodovej vody – amniocentéza (AMC).
Ako?
Vyšetrenie realizujeme najčastejšie brušnou USG sondou. Počas vyšetrenia pacientka leží na chrbte, alebo mierne na ľavom boku čím znížujeme riziko supinačnej hypotenzie (syndrómu vena cava inferior).
Na čo slúži?
s výpočtom jeho odhadovanej hmotnosti k príslušnému týždňu gravidity a vynesením do aktuálnych percentilových grafov. Zameriavame sa na plody nedostatočného rastu, ktoré sú hmotnostne pod 10. percentilom v rastových grafov pre daný týždeň gravidity. Tieto tvoria 10% skupinu zo všetkých plodov a spoločne sa označujú ako “Fetal Growth Restricted – FGR”. Práve FGR plody si vyžadujú zvýšenú sledovanosť. Viac ako 30% FGR plodov tvoria plody postihnuté intrauterinnou rastovou retardáciou tzv. Intrauterine Growth Restriction – IUGR. IUGR plod je významne ohrozený zvýšenou pôrodnou a predpôrodnou mortalitou a morbiditou z dôvodu dlhodobej hemodynamickej adaptácie. Tá vzniká najmä v dôsledku nedostatočnosti placenty, ktorú registrujeme meraním prietokov. Následne sa rozvíja metabolická adaptácia plodu z dôvodu uvedených zmien „plod nepriberá a spomaluje sa mu rast.“ Účelom skríningu rastovej retardácie je zachytiť a sledovať IUGR plody, ktoré sú oproti normálne rastúcim plodom (AGA) ohrozené vo vyššej miere:
- intrapartálnou asfyxiou
- novorodeneckou hypoglykémiou a hypokalcémiou
- aspiráciou mekónia
- oneskorením psychomotorického vývoja
- hemodynamickou instabilitou, ktorá vedie až k pravostrannému srdcovému zlyhaniu
ktorá umožňuje posúdenie funkčného stavu plodu v maternici. Prvou reakciou plodu na znížený prísun živín z placenty je zníženie metabolických potrieb plodu, čo vedie k spomaleniu rastu. Súčasne sa zvyšuje prietok v cerebrálnom riečisku, čo je prvou prietokovou známkou kompenzácie. Cerebrálny prietok dosahuje maximum asi dva týždne pred začiatkom spomaľovania srdcovej frekvencie. Redistribučné zmeny v cirkulácii plodu, ale pokračujú až do pôrodu. Pri zníženom prísune kyslíka a živín z placenty plod pomocou obehovej krvnej redistribúcie zaisťuje dostatočný prísun kyslíka a živín do mozgu, svaloviny srdca a nadobličiek. Kým je plod schopný pomocou tohto kompenzačného mechanizmu zaistiť prednostne okysličovanie myokardu, nedochádza k rozvoju pravostranného srdcového zlyhania. Preto väčšina plodov, u ktorých dopplerometria ukáže arteriálnu redistribúciu pri normálnom venóznom prietoku, má v tejto fáze normálne, reaktívne krivky srdcovej activity pri kardiotokografickom vyšetrení – CTG. Dopplerometria oproti CTG vyšetreniu, je schopná upozorniť na distress plodu až v štvortýždňovom predstihu. Vyšetrenie prietokov pozostáva z dopplerovského hodnotenia ciev uteroplacentárnej (maternicové tepny – AUt) a fetálnej (pupočníkove cievy – AU a VU, stredná mozgová artéria – MCA, aortálny isthmus – AoI a ductus venosus – DV) cirkulácie.
pre objektivizáciu slúži stanovenie jej indexu AFI – Amniotic Fluid Index. Index vyjadrený v dĺžkových jednotkách centimetroch (cm) vyhodnocuje veľkosť štyroch najväčších priestorov s plodovou vodou v štyroch určených maternicových lokalitách. Táto metóda umožňuje porovnanie množstva plodovej vody s odstupom času. Pokles indexu množstva plodovej vody môže signalizovať plod v kompenzácií alebo pod stresom, ktorý sa prejaví ešte skôr ako zmeny pri kardiotokografickom non-stress teste (CTG/NST). U IUGR plodov sa daný index môže znižovať náhle alebo pomaly.
pri ktorej stanovujeme jej lokalizáciu, štruktúru a stupeň “vyzrievania”. Pri rastovej retardácii plodu hodnotíme objem placentárneho tkaniva, pretože IUGR plody mávajú objemovo o 25% menšiu placentu ako normálne plody. Takisto vo vyššej miere sa u týchto plodov vyskytuje placenta circumvallata, placenta membranacea a placenta s chorioangiomatózou. Najpodstatnejšou príčinou rozvoja IUGR je nedostatočnosť placentárneho tkaniva, najmä abnormálne zmeny v terminálnom vilóznom kompártmente.
tie vyšetrujeme a stanovujeme pri každom ultrazvukovom vyšetrení. Detailnejšie zameranie sa na typy pohybov realizujeme pri hodnotení biofyzikálneho profilu plodu pomocou 2D eventálne 3D/4D módov. Experimentálne vyšerenie pohybov plodu pomocou KANETovho testu (3D/4D sonografie) môže napomôcť k identifikácii postihnutia plodu detskou mozgovou obrnou (cerebral palsy).